My a tí druhí

Autor: Jozef Rybár | 22.3.2014 o 23:30 | (upravené 6.11.2015 o 10:07) Karma článku: 12,25 | Prečítané:  660x

Slovensko nepotrebuje falošnú stabilitu, ktorá ľudí rozdeľuje a vytvára neprekonateľné bariéry. Slovensko sa potrebuje takéhoto myslenia zbaviť, naučiť sa počúvať a diskutovať.

Dobrý začiatok

Výsledky prvého kola prezidentských volieb sú podľa mňa tým najpozitívnejším impulzom v slovenskej politike za posledné roky. Obrovský úspech Rada Procházku, dobrý výsledok Milana Kňažka, (samo)potupa Jána Čarnogurského a neúspech kandidátov z iného vesmíru sú pre mňa obrovským zadosťučinením.

Nie, že by sa tak stalo vďaka mne. Môj hlas Procházkovi to sám o sebe takto nenamiešal, ale možno tomu pomohol. Úprimne ma teší, že po hnedej škvrne v Banskej Bystrici Slovensko ukázalo, že nevidí veci jednofarebne. Navyše si myslím, že každý dostal percentá úplne zaslúžene. Pán Hrušovský, spolu sme to dokázali.

A čo viac. Do druhého kola postúpil nahý premiér, síce z prvého miesta, ale s výsledkom, ktorý mu očividne naháňa strach. Zo strachu sa možno aj ++++++, takže má čím plniť kýble. Ako mu však môžu pomôcť prázdne slová, zneužívanie zverenej moci a ohováranie v civilizovanom štáte Európskej únie v roku 2014?

Rozlievanie plných vedier by teda nemalo nič ovplyvniť. Navyše, ak sa jeho súperom stal človek vzdelaný, úspešný, neskorumpovaný, ľudský, síce politicky neohrabaný, ale vcelku sympatický. Všetko by teda malo byť jasné. Avšak ani zďaleka nie je.

Začarovaný svet

Pochádzam z malej dediny situovanej v okrese, do ktorého už 50 rokov prúdia investície po imaginárnej diaľnici. Naozaj chápem dôvody, prečo ľudia v takýchto začarovaných miestach volia ako volia. Nepáči sa mi to, ale viditeľne nie všetci potrebujú v živote vymoženosti slobodného sveta. Možno preto, že o nich ani len nepočuli.

Cestovanie, kvalitné vzdelanie, podnikanie bez potreby ton papierov či "malicherná" existencia voľby medzi sieťou Facebook a Twitter nie sú dôležité pre všetkých rovnako. (Malicherná v úvodzovkách, modrý slávik v Turecku dospieval)

V začarovanom svete totiž stačí, keď niekto z cudzích/našich peňazí zaplatí Elán a Otta Weitera, usmeje sa s ružou v ruke na osamelú ženskú dušu, kľudne aj dva týždne po MDŽ a môže si byť istý, že sa stane ikonou. Zapredanou a vyhasnutou, rovnako ako spomínané hviezdy na pódiu, ale v kombinácii s imunitou nesmrteľnou. Guláš s pivom zdarma a pribúdajú aj tvrdé chlapské srdcia.

Idylka stability začiatkov novodobej slovenskej samostatnosti. Všetko ostatné ide v tomto svete bokom. Hnevá ma to, ale žijeme v demokracii. Každý má iné priority a názor.

Jednofarebné videnie

Nikoho kvôli názoru neodsudzujem. Aj keď nesúhlasím, naozaj chápem. Stále viac sa však stretávam s jednofarebnými názormi. S tými, o ktorých som si naopak myslel, že sa vytrácajú a ktoré prvé kolo malo potlačiť. "Kto volí červenú, nech si ma vymaže z priateľov. Môže aj zo života," taký typický fejsbúkový, navyše s množstvom lajkov. Alebo taký z ulice, "kto si požičal peniaze a nedokázal ich splatiť, je hlupák."

Druhá strana na oplátku kričí niečo o úžere a sekte. Tie hnedé výkriky spomínať nechcem. Chcem však, aby táto nezmyselná zákopová vojna, ktorá aj tak nikam nevedie, skončila.

Pán premiér počas prvej debaty druhého kola vyhlásil, že by neodporučil Štefanovi Harabinovi kandidovať na predsedu Najvyššieho súdu. Polarizuje totiž súdnictvo. Sánka dole. Nie, že by som s tým plne nesúhlasil, ale keď mu tak vadí polarizácia, prečo rovno neodíde z politiky?

Výsledky prieskumov a najmä vyššie spomínané každodenné skúsenosti predsa hovoria jasne. Najdôveryhodnejší a zároveň najnedôveryhodnejší politik je Robert Fico. Nerozdeľuje len súdnictvo (ktoré je skôr z veľkej časti pokrivené, než rozdelené), keďže sám sa netají vrúcnymi bozkami, ale polarizuje celú spoločnosť. A to do takej miery, že svoju sánku v Nitre by som kľudne mohol zbierať z chodníka.

Vlastná šanca

Rozdelenie na dva tábory počas vlády červenej extrémne graduje. My a tí druhí. V Bystrici a v Nitre sa ukázali dokonca aj tretí. Stále dúfam, že nie takí silní a že to bol vlastne len jeden veľký omyl. Možno však nebol a práve toho sa úprimne obávam.

Slovensko nepotrebuje falošnú stabilitu, ktorá ľudí rozdeľuje a vytvára neprekonateľné bariéry. Slovensko sa potrebuje takéhoto myslenia zbaviť, naučiť sa počúvať a diskutovať. Konečne na to dostalo malú šancu. Šancu, ktorú si vytvorilo svojpomocne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?